Zberateľstvo sa na klinec zavesiť nedá
Sympatický mladý učiteľ Martin Šimovec sa vďaka svojmu hobby dostal na televízne obrazovky, do éteru rádií, či na stránky časopisov po celom Slovensku. Zbieranie podpisov ho preslávilo aj v susedných Čechách. Patrí medzi zberateľskú špičku. Dnes sa môže pochváliť 34 077 autogramami osobností z celého sveta. Papier a fixu nosí pre istotu stále pri sebe. Dnes už to ale vyzerá tak, že počty autogramov nie sú konečná...
Začal koncom sedemdesiatych rokov
Už vôbec nie pre žiaka základnej školy, ktorým Martin vtedy bol. Presne v roku 1977 začal so svojou dnes už vášňou - zbieraním autogramov. Za všetko môže výchovný koncert, na ktorom hral gitarový virtuóz Jozef Zsapka. Prvý autogram bol na svete. Martin vtedy ešte netušil, že sa tak začala zbierka niekoľkých tisíc podpísaných papierov, fotografií a vizitiek. Školské besedy so športovcami a umelcami boli ďalším odrazovým mostíkom ku koníčku, ktorý Martinovi vydržal až dodnes. "Na základnej škole som vôbec netušil, že to takto prerastie. V tom období som zbieral aj pohľadnice miest z celého sveta, ktorých som mal okolo štyroch tisíc. Autogramy však pribúdali tiež. Výhoda podpisov oproti pohľadniciam bola tá, že pri skladovaní obrázkov nič nezažijete. Naopak, podpisy sú spojené aj s rôznymi príhodami, zážitkami," hovorí Martin Šimovec. Podľa neho je zbieranie podpisov niečo ako "dva v jednom". "Idete si vychutnať dobrý koncert, či športovú udalosť a zároveň získate podpis," vysvetľuje zberateľ.
Prvé osobnosti známe - neznáme
Prvým podpisom zahraničnej osobnosti bol kozmonaut Valentin Lebedev. Bol to človek, ktorý, vo svojej ére držal rekord v pobyte vo vesmíre. Na podpis čakal skoro rok, čo bola priemerná čakacia lehota v prípade sovietskych kozmonautov. "Aj keď sa na nich čakalo dlho, tak na 95 percent skutočne na list odpísali," hovorí Martin. Kozmonautika bola v tom období "in" a tak sa na podpis oplatilo čakať. Spomenúť si na prvé osobné "hviezdne" stretnutie po toľkých rokoch zberateľstva nie je jednoduché. Určite však medzi ne patrí stretnutie s národným umelcom Mikulášom Hubom, otcom herca Martina Hubu. Nezabudnuteľné bolo vraj aj stretnutie s Valériou Kaplanovou. Českou herečkou, ktorú mnohí poznajú ako "bábu tutovku", či babičku s trilógie "Slunce, seno..." Martin na toto stretnutie spomína rád. "Ako chlapec som chodieval s rodičmi do bardejovských kúpeľov, kam v tom období chodilo veľa hercov. Valérie Kaplanová bola jednou z hostí. Úžasné na nej bolo napríklad aj to, ako vo svojom vtedy už staršom veku pravidelne chodievala na turistiku. Zabalila si surový kabanos, chlieb, pršiplášť a išla. Každý večer mala na stole nachystané zemiaky s maslom a kyslé mlieko," spomína Martin, ktorý mal vtedy trinásť rokov a Valérie Kaplanová na svoju nezabudnuteľnú úlohu v trilógii ešte len čakala. V tejto vášni ho od začiatku podporovali aj rodičia, pretože to považovali za koníček, ktorý obohacuje. Martin si totiž robí o ľuďoch, s ktorými sa stretol vlastnú encyklopédiu typu "kto je kto".
Autogramy, na ktoré sa čaká, stoja za to
Autogram, na ktorý sa dlho čaká, zberateľa podľa všetkého ženie stále dopredu. Pre Martina to bol práve Karel Čapek, ktorého podpis sa konečne objavil v zbierke. Zháňal ho vraj šesť rokov. Aj napriek tomu, že jeho podpisov je dosť, Karla Čapka si len tak ľudia zo zbierky nepúšťajú. Martin však vďaka známemu vysnívaný podpis získal. Do dnešného dňa však stále čaká napríklad na podpis francúzskeho herca Luois de Funésa. Podľa Martina bolo jeho podpisov vo svete veľmi málo. "Ľudia ho poznajú ako komika, človeka veselého a spontánneho, no opak bol vraj pravdou. V súkromí bol uzavretý a nepripúšťal si ľudí k telu. Autogramy tiež nedával vraj veľmi rád, o to viac by som ten podpis chcel" netají sa zberateľ. Ďalším vysnívaným autogramom je Vlastimil Burian. "Na toho akosi šťastie nemám" hovorí.
Zbožňované krásky s trpkou príchuťou
Získať podpis "face to face" dnes už pre suverénneho mladíka nie je také ťažké ako v minulosti. Sú však aj stretnutia, ktoré sklamú a znechutia. Patrili medzi ne napríklad Sophia Loren, či Catherine Deneuve. "Hovoril som to síce už niekoľkokrát, ale Lorenová ma fakt sklamala. Je to dosť arogantná a namyslená osoba." Martin rovnako dodal, že muži sú v tomto smere vraj pohodovejší. Ženské hviezdy mávajú podľa neho častejšie maniere. Živým príkladom bol Franco Nero, ktorý sa objavil vlani na festivale Artfilm. V tichosti bez zbytočných ceremónií. Prechádzal sa tam v tričku, rifliach a bez problémov rozdal autogram každému, kto ho spoznal. Rovnako príjemným stretnutím bol vraj aj Pierre Brice. "Veď ktorý chalan by sa netešil na Winnetoua," smeje sa učiteľ matematiky. Rád spomína aj na Františka Filipovského, ktorý mu pomáhal s identifikáciou niektorých podpisov. "Písaval mi o hercoch dlhé listy," spomína Martin. Na Martinovej zbierke sa dokonca spolupodieľal aj Miloš Jakeš, ktorý mu naopak pomohol identifikovať niektoré podpisy politikov.
Rýchlokvasené celebrity a Paris Hilton
SuperStar deti sú tiež podpisy, ktoré nájdete v Martinovej zbierke. Aj napriek rýchlokvasenosti niektorých hviezdičiek si zberateľ nepovie, že o niekoho nemá záujem. "Mal som príležitosť stretnúť sa s deckami Superstar 1 a najmilšie ma prekvapila Šindlerová. Naopak z takej Koščovej som veľmi príjemný pocit nemal," hovorí Martin. Podpis takej Paris Hilton by vo svojej zbierke tiež určite chcel. S úsmevom na tvári to bez ostychu priznal.
Zberateľské spomienky
Patria medzi ne aj na tých, ktorí už nie sú s nami. Tak, ako sa médiá bijú o vysvetlenie smrti skladateľa Karola Svobodu, tak sa ani zďaleka nebijú zberatelia o jeho podpis. Vysvetlenie je jednoduché. "Svoboda odpisoval na všetky listy, takže zberatelia, ktorí ho chceli mať, ho aj majú," vysvetľuje Martin. Sám má od neho fotografiu s venovaním z rokov deväťdesiatych. Stretli sa spolu pred pár rokmi na festivale v Zlíne. "Bol to bohém, no veľmi príjemný, pohodový a prístupný človek," spomína na skladateľa Martin Šimovec.
Klub zberateľov v Čechách ho určil...
...za svojho podpredsedu. Predchádzalo tomu členstvo na strednej škole. "Začal som osobnostiam písať listy na základe časopisu, ktorý vtedy klub vydával. Bolo v ňom totiž množstvo adries, ktoré som využíval ako kontakty napríklad na hercov po celom svete." Začalo sa tak organizované zberateľstvo, ktoré už na vysokej škole v Banskej Bystrici pokračovalo profesionálnym koníčkom. "Bystrica bola kultúrno-športové mesto, kde sa stále niečo dialo. Bolo tu teda veľa príležitostí na získanie autogramov už vtedy známych osobností," spomína Martin. Na Slovensku vraj zberateľstvo až také rozvinuté nie je. V Čechách je to o čosi lepšie, no úplní maniaci sú v tomto smere vraj Nemci. "Mesačne tu vychádzajú dvestostranové farebné časopisy, ktoré sa zberateľstvu venujú," vysvetľuje.
Kuriozity spojené s vášňou k autogramom
Patrí medzi ne takzvaná "slepá výmena". Martin Šimovec ju vysvetľuje ako výmenu podpisov medzi zberateľmi z cudzích štátov. "Funguje to tak, že ja vyberiem kolegovi desať autogramov z mojej zbierky a on mi naspäť pošle desať svojich," vysvetľuje Martin. Tieto výmeny bývajú vždy zaujímavé, pretože nikdy neviete, čo môžete očakávať. Sú výhodné v tom, že Nemci si veľmi vážia podpisy slovenských umelcov a slovenskí zberatelia mávajú väčšinou nedostatok tých nemeckých. "Podpis takého Ladislava Chudíka má v Nemecku napríklad svoju hodnotu. Nemocnica u nich bola totiž tiež veľký hit," hovorí Martin. Na takéto výmeny sú napríklad najvýhodnejšie podpisy, ktoré sú duplicitné. Podpis v každej zbierke môže byť zarátaný iba raz. Je jedno, či má zberateľ Belmonda dvadsaťročného a potom štyridsiatnika. Z ôsmich fotografií tej istej osobnosti sa ráta v zbierke len jediná. Ostatných sedem je potom ideálnych na výmenu. "Pri osobnom kontakte si dávam spraviť dva - tri autogramy, pretože viackrát sa to nehodí. Viem ale, že duplicitný podpis môžem v budúcnosti ešte využiť," vysvetľuje dlhoročný zberateľ.
Podpisy chránené - nechránené
Všetko má svoju životnosť, je teda možné, že aj atrament na bielom papieri môže raz poriadne vyblednúť. Martin zatiaľ nemal vraj potrebu svoju zbierku podpisov špeciálne ošetrovať. "Je fakt, že s niektorými perami a fixami je trochu problém," uznáva. Paradox je, že staré rukopisy napríklad z roku 1720 vôbec nie sú vyblednuté. Martinove podpisy teda nepodliehajú žiadnym dodatočným úpravám. "Až na tie, ktoré sú napísané zmazateľnou fixou, tie dávam zalievať," dodáva. Nájdu sa podľa neho aj takí, ktorí sa na lesklú fotku podpíšu niečím ľahko zmazateľným. "To je vec, ktorá ma dokáže trochu vytočiť," priznáva zberateľ.
Originál je len jeden
To, či má Martin a tí ostatní vo svojej zbierke skutočne len originálne podpisy, je vždy diskutabilné. "Pri listových fotkách nám neostáva nič, len veriť," hovorí Martin. Zaujímavá vec sa mu ale stala s podpismi Jeana - Paula Belmonda: "Ak mu napíšete do Paríža, tak vždy odpíše. Je to môj obľúbený herec a tak som mu písal celkom často. Vždy mi prišlo niekoľko fotiek s podpismi, ktoré sú za tie roky identické. Jedného dňa som mal ale možnosť sa s ním stretnúť a podpísal sa mi naživo. Ten podpis je úplne iný. Pri takýchto hviezdach sa pravosť skutočne nedá niekedy odhadnúť," priznáva Martin. Na druhej strane Catherine Deneuve poslala presne identický podpis s tým, ako keď sa podpísala pri osobnom kontakte. Falšovanie podpisov sa vyskytlo už aj medzi zberateľmi. "Poznám v Čechách jedného pána, od ktorého by som podpis určite nevymenil."
Zberateľstvo sa na klinec povesiť nedá
Námetov je stále veľa, aj keď Martin priznáva, že v tomto smere zvoľnil. "Už sa tak nenaháňam za každou osobnosťou," hovorí. Začal sa viac venovať undergroundovej hudbe a jej protagonistom. Pred rokom Martin dokonca začal éru novej zberateľskej vášne - bubenícke paličky. Samozrejme na nich nechýbajú podpisy a do dnešného dňa ich už má viac než 50. Vysnívaná méta sú paličky kapely Metallica. "Ktovie, možno si z nich spravím nejaké zaujímavé obloženie steny v byte," zamyslel sa s úsmevom Martin.
Alexandra Koreňová
